Fashion- Rozcestník

2. června 2013 v 9:49 | Petra |  Fashion

[módne tipy pre Vás]
[outfity a nové prírastky do šatníka]
[články o móde]
 

Najvysmiatejších 12 dní

18. května 2013 v 19:40 | Petra |  Diary
Hello!
Uráčilo sa mi ozvať, a to (samozrejme) so samými chválami a článkom plným ospevovania môjho vlastného života. Ako som veľakrát spomínala, to je ten dôvod, prečo tu chodím dosť málo.
Užívam si život.
Aby som bola presnejšia a nekecala tu len tak do vetra, strávila som takmer dva týždne na cestách so svojimi najstrelenejšími priateľmi a to hlavne (tududuuuum, fanfáry!) v Anglicku!
Celý náš zájazd nemal ani jednu vážnu chybičku (okej, možno keby som nebola tri dni chorá ako vrana, ale to mne nebráni užívať si to) a nikomu sa odtiaľ nechcelo odísť.
Odchádzali sme 28. apríla v nedeľu večer, prvú noc sme strávili v autobuse (a že to nebola nuda :D) a ráno sme dorazili do parížskeho Disneylandu, kde sme pobehovali až do ôsmej večera. Človek by si myslel, že aj kolotoče budú detské, ale našlo sa tam veľa atrakcií pre odvážnych, a to bol práve dôvod, prečo sa mi už od doobedia žalúdok triasol ako splašený. Doniesla som si odtiaľ pekný suvenír- ceruzku v tvare Mickey Mousa (bez fotky si to asi moc nepredstavíte :D). Pravdupovediac, Disney hračky už nie sú pre mňa, tak som zhrabla ceruzku, nech mám pamiatku, že som tam vôbec bola, ale spomienok je teda až-až.
Po veľkolepom zážitku v Disney Parku (počúvať tú rozprávkovú hudbu jedenásť hodín človeka poznačí) sme sa znovu nasáčkovali do dvoch autobusov. Naša partia sedela pokope, takže spokojnosť s miestami bola maximálna, snáď len profesorky ľutovali, že sme práve v ich autobuse. :D Ďalšia dolámaná noc, počas ktorej už začínalo nadávanie na nepohodlný spánok a ráno sme sa vyskladali zase von- Stonehenge. Vietor bol nenormálny, Angličania oblečení ako na pláži v Malibu, len my zababušení v dekách sme čakali, kedy sa zase budeme môcť vrátiť do ozajstného tepla, hoci to bol už po dvoch nociach nenávidený autobus.

Aby nám profesori nedali s výletmi tak skoro pokoj, ďalšia zastávka bol zábavný park Butlin's, kde sme ocenili hlavne sprchu vo vodnom svete. Nemusím spomínať, že ma chalani zase nahovorili na kadejaké tobogány a tak som sa po chvíli cítila ako špongia. :D
Vonku sme si celá naša partia vyskúšali aj autíčka, kde nám malé deti skoro spôsobili otras mozgu (a všemožné iné otrasy), trochu sa poflákali naokolo, a zase sa vrátili do nášho prechodného bydliska-autobusu.
Netrvalo dlho, a konečne sme sa ocitli v mestečku Barnstaple, miesta nášho pobytu. Rozišli sme sa do hosťujúcich rodín, my s M sme boli veľmi spokojné. :) Jediný problém bolo enormné množstvo stravy, hlavne tie dezerty za večerou.
"Boys don't like skinny girls. You're still skinny, so we have to fat you up!"
"Don't worry, Primark still sells size sixteen!"
Vďaka, Ernie, veľká vďaka.
Vykrmujte dievča posadnuté svojou postavou, čo má výčitky aj z keksu navyše a každý deň si neodpustí cvičenie.
Tie dva týždne som cvičiť nemala kedy + ma host rodinka ešte pekne vypchávala. Viete si predstaviť tie nervy prvé dni? :D
Ale nemienila som si to nechať pokaziť svojimi komplexami. Chodili sme do školy, na výlety, nakupovali, smiali sa, prechádzali, speakovali, kávičkovali (dobre, dobre, to len ja mám úchylku na Starbucks, ale moji kamaráti nemajú k tomu ďaleko!), vyčistili kreditky (eeeeehm), spoznali nové miesta, ľudí...
A cestou späť sa zastavili na celý deň v Londýne, prešli pamiatky, dom hrôzy, dom voskových figurín, vozili sa metrom, zmokli, najedli sa a snažili sa nepôsobiť ako z filmu Odviate Vetrom. :D
Ak by som mala dať tejto skúsenosti známku v škále od 1 do 10...bola by to miliarda. ;)

Here I Am Alive

13. dubna 2013 v 12:28 | Petra |  Diary
Nebojte sa, stále žijem. :)
Hlásim sa po veľmi dlhej dobe, no, aby som bola úprimná... k písaniu článkov nebola chuť. Bola som príliš zaneprázdnená užívaním si vlastného života (áno, toto tu vidíte čoraz častejšie, všakže? :D), čo u mňa kedysi nebolo práve rutinou. Moje dni vyzerali nudne, nezaujímavo a nehorázne stereotypne! Škola- domov- učenie- internet- spánok. Huh, ako som mohla takto prežiť celú základku, to nechápem. Jasné, občas som išla ku kamarátke, do mesta, ale inak nič prieborné.
Teraz vkuse niekde lietam a keď sa vrátim, venujem sa učeniu a cvičeniu.
Conclusion?
Nemám priestor hlboko sa zamýšľať nad všetkými mojimi sklamaniami z dôb dávnych (i nedávnych) a pri nostalgickej chvíľke nad tým väčšinou len mávnem rukou.
Jediný čas na rozjímanie mám cez víkendy, keď vypínam od okolitého sveta a všetkých akcií na mojej škole (a že ich je tam fakt hojne). Čiže som teraz tu, zničená po workoutoch s Cassey Ho (ten pocit, keď počas cvičenia nevládzete dýchať a ona vám v kľude rozpráva recepty na palacinky), chystám sa do sprchy a teším sa zo zvýšenia teploty (počasia, nemám horúčku, nebojte :D). A práve som zistila, že i keď mám čas na premýšľanie nad všetkým čo sa stalo (kamaráti, škola, chlapi, ja...) akosi sa k tomu nemám. Som príliš dobre naladená jednak z dostatku endorfínov, a z druhej strany sa nemienim znovu oddať hlúpej nálade.
28. apríla odchádzame so školou na (takmer) dva týždne do Anglicka, takže tam sa odreagujem ešte viac. Nie že by nám profesori naváľali tisíc prác a projektov, ale urobili to. Takže vzhľadom k mojej známej lenivosti by som sa mala tento víkend posnažiť niečo z toho vykúzliť a dokázať si, že ešte nie som na tom v otázke zodpovednosti tak zle a viem niečo spraviť na 100%.
A čo vy? Nejaké novinky?
Vlastne...neviem či niekto ešte tento blog sleduje, no v každom prípade, majte sa pekne! ;)
 


Smile :)

28. února 2013 v 10:33 | Petra |  Diary
Dobré ráno, alebo teda doobedie, milé slečny (a príležitostní chlapci).
Niektorí z nás sa ocitajú v druhej polovici prázdnin, iní ich už majú dávnejšie za sebou. A to by som nebola ja, aby som aspoň v jedno ráno nemusela stávať kvôli kontrolám v nemocnici. Ale teraz som už doma, tlačím do seba banán s jogurtom a cereáliami, a pokúšam sa po včerajšom ničnerobení premôcť cvičiť.
Popravde, náladu mám viac než dobrú (hoci podľa predošlého článku to vyzerá na paniku najvyššieho stupňa) a to práve vďaka slniečku, ktoré sa konečne odvážilo ukázať. A že si dalo načas!
Táto zima bola únavná, dlhá a hlavne ukrutne studená a neznesiteľná ! No so slnečnými lúčmi prišiel aj tak dlho očakávaný optimizmus. Áno, mám toho do školy nad hlavu. Za chvíľu nám skončia prázdniny. Vzťahy sú domotané ako telenovela. Vo vnútri sa bijem sama so sebou.
NO A ČO?
Priznajme si to, nikto nechce byť nuďák s nezaujímavým životom. Veď ak by dnešok bol perfektný, zajtrajšok by nebol potrebný. Tú tonu učiva nejako zvládnem. Užijem si zbytok voľna. Budem sa snažiť tie vzťahy utužovať a zlepšovať. A možno raz vyhrám tú vojnu sama nad sebou. Zajtra pôjdem na chatu, zabavím sa tam a nebudem myslieť na žiadne problémy. ;)
Takže ľudia, úsmev! :)

I've got a war in my mind.

24. února 2013 v 14:16 | Petra |  Diary
Ešte pred pár dňami som sa dostala do stavu, kedy mi bolo všetko jedno. Sú prázdniny- to bolo to jediné, na čom záležalo. Chcela som si oddýchnuť od celej tej telenovely. A to sa ešte len začala...

Plánovala som si pokojné, ničím nerušené voľné dni, kedy budem mať čas si utriediť myšlienky i povinnosti. A možno nie, možno som ani nechcela rozmýšľať nad tými aférkami. Len zostať zavretá v pohodlí domova a nestresovať sa.
A neskôr zavolal kamarát, že by sme išli na chatu. Tá NAŠA zostava, tí pomotaní a zmätení blázni, od ktorých som chcela vypnúť. No nie, od nich nemôžete chcieť vypnúť, ich proste musíte milovať. A aj keď mi to nabúralo plány, bude predsa super byť spolu, keď každý bývame niekde úplne inde. Spring Break ako má byť.
Potom sa niekto rozhodol zase sa mi zamiešať do života. Niekoľko dní dozadu som sa sťažovala, že riešim vzťahové problémy okolo seba a u mňa žiadne neexistujú. Tak, už sú tu.
Ja len neviem, či niekedy bude schopný brať ma vážne. Pretože ak sa nezmôže na toto, nemám sa ním prečo zapodievať. Ale viem, že keď prídem na tú chatu, kde on nebude, ostatní si niečo všimnú. A ja by som im to s radosťou povedala, no viem, ako by sa na to dívali. Schytala by som tie "robíš veľkú chybu" pohľady. A hoci tri moje najväčšie bútľavé vŕby ma podporujú, vedia, že je to riskantné. Ale ja si už nenechám ublížiť. Už nie.

The Best Covers EVER

23. února 2013 v 12:46 | Petra |  Songs/ Music Videos
Existuje čoraz viacej umelcov, ktorý svoj čas venujú vytváraním iných verzií (coverov) piesní od slávnych autorov. Mnohokrát sa stane, že takýto cover je dokonca lepší, než samotný originál. Mňa taktiež zaujalo niekoľko piesní, preto som sa rozhodla ich tu postnúť. :)

Katy Perry- E.T. (cover by Tiffany Alvord)

Nelly- Just A Dream (cover by Sam Tsui & Christina Grimmie)

Taylor Swift- I Knew You Were Trouble (cover by Sam Tsui & Kurt Schneider)

Chris Brown ft. Justin Bieber- Next To You (cover by Megan Nicole & Dave Days)

A moje dva momentálne najobľúbenejšie:

1. Taylor Swift- Red (cover by Tyler Ward)

2. Gotye ft. Kimbra- Somebody That I Used To Know (cover by Tiffany Alvord & Chester See)
btw- Chester je proste...CHLAP! :D

Tipy pre Vás: Internetové obchody s oblečením

23. února 2013 v 12:13 | Petra |  Tips
Nedávno som prehľadávala internet, v snahe nájsť nejaké dobré (zahraničné) e-shopy, z ktorých by sa oplatilo objednávať. Myslím, že najznámejšie z nich ako sú topshop, asos či romwe spomínať nemusím, preto Vám ponúkam várku tých menej známych (aspoň u nás).

AX Paris (link HERE)
Skvelé, až prekvapivo nízke ceny, tovar z kvalitného materiálu a absolútne žiadne problémy s dodaním. Navyše, spoločnosť veľmi často poskytuje výhodné akcie, a tak za kopu vecí zaplatíte v porovnaní so slovenskými obchodmi naozaj málo. Doma mám nohavice, sukňu, dvojo šiat, dve tielka, tričko a dve saká tejto značky, a som nadmieru spokojná.

Boohoo (link HERE)
Najnovší objav, ktorý ešte nemám otestovaný. Ceny sú ale prekvapivo nízke, výber široký a každá z nás by si určite prišla na svoje.

Charlotte Russe (link HERE)
Ďalšia najnovšia vychytávka. Štýl oblečenia je jemný, dievčenský, ale hravý a sexy zároveň. Ako túto stránku sledujem, prebehlo už veľa obrovských akcií, momentálne je tam zliav mnoho a poštovné pri nákupe nad 50 libier je zdarma. Stačí si len vybrať.

Confusion

15. února 2013 v 22:39 | Petra |  Diary
Myslím, že toto je jedna z chvíľ, kedy názov tohto blogu až šialene pasuje.
Viete, aby som mala čo písať, musí sa niečo aj udiať. No teraz, hoci sa toho stalo za včerajšok až neskutočne veľa, nenachádzam správne slová a jednoducho NEVIEM sformulovať, čo by som Vám chcela zdeliť.
Ďalšia a tá istá akcia, ďalší i tí istí ľudia, ďalšie i tie isté problémy...
Čakala som od toho večera tak málo. Vlastne som nečakala NIČ. Nechcela som nič čakať, pretože moje očakávania sa až pričasto nevyplnili, a ja som nemienila riskovať.
Ešte prednedávnom som si žila nudným, nezáživným životom a želala si, aby to všetko bolo trochu KOMPLIKOVANEJŠIE. To som ale netušila, ako moc komplikovaným sa to môže stať...
Občas sa život zamotá, stane labyrintom a my nevieme, ktorým smerom sa ubrať. Je stratený.
A viete kedy sa to stáva?
Keď sa Váš rozum bije so srdcom.

Keď sa Vás niekto spýta, či si pamätáte na veci, o ktorých ste si mysleli, že nemá ani poňatia. Že zabudol, že preňho Vaše slová nemali význam, nepozastavil sa nad nimi, nevnímal ich. A potom zrazu zistíte, že on je iný, ako ste si mysleli. Že všetci sú iní a zároveň rovnakí.

Peanut Butter

10. února 2013 v 17:15 | Petra |  The Things I Love
Nebola by som to ja, aby som Vám zase raz nepriniesla svoju najnovšiu závislosť.
Nie, tentoraz nebudem hovoriť o nijakej známej značke oblečenia, parfume či seriáli. Veď viete ako- láska ide cez žalúdok.
Upozornenie pre všetkých nepriaznivcov arašidového masla: Tento článok bude lepšie pre dobré psychické rozpoloženie adminky ignorovať. :D

Pretrénovanie alebo ako adminka koná príliš bezhlavo

2. února 2013 v 9:52 | Petra |  Random
Predpokladám, že väčšina zo stálych čitateľov blogu vie o mojej najnovšom koníčku- cvičení, predovšetkým domácom, no fitko mi už začína chýbať a s príchodom jari sa chystám prejsť aj na beh.
Aby som Vám môj harmonogram trochu bližšie opísala, nešlo len o cvičenie zo záľuby, ale so zámerom (ako má väčšina nás, večne nespokojných tínedžeriek) schudnúť prebytočné kilá a spevniť si telo. Okej, priznávam, prebytočné kilá už zmizli, ale kto by chcel mať telo ako želé, všakže. ;-)
Upravenie stravy k tomu patrilo taktiež. Viete, pred pár rokmi som jedávala tak nezdravo, až sa mi na to zle spomína, no bola som so sebou poväčšine spokojná, hoci som mala okolo 14kg viac. Hrôza, že? No áno, aj ja som sa stratila v kope výzorom posadnutých dievčat, a tak som teda tu.
Pravdupovediac, teraz som na tom oveľa lepšie než niekoľko mesiacov dozadu. Cvičiť sa mi nikdy nejako nechcelo, tak som to riešila tým najhorším spôsobom- hladovkou. Jedla som málo a i po tej troške mala strašné výčitky, nemala som ďaleko od anorektičiek. Nie telom, ale psychikou. A verte mi, že to tu nie je ľahké písať.
Vstúpila som si ale do svedomia, kým to nezašlo príliš ďaleko. Začala som jesť zdravo a aktívne sa hýbať, spočiatku len polhodinku za deň vo forme vlastného workoutu, neskôr aspoň hodinu denne.
Lenže tu nastal ďalší problém. V túžbe badať na sebe výsledky čo najrýchlejšie som sa snažila vycvičiť všetko, čo som za ten deň zjedla. Sprevádzala to nevládnosť, bolesť v kĺboch a točenie hlavy. Cvičila som ďalej, každý deň...
Keď som vo štvrtok dorazila domov, chystala som sa na jedno zo svojich cvičení, no po desiatich minútach na mňa prišla chuť zvracať. Dala som si krátku pauzičku a pokračovala, no moje kolená neposlúchali. Už dlhšie ma boleli tak, že robiť drepy bolo pre mňa nočnou morou. Šla som ale ďalej, že to potiahnem aspoň na polhodinu. Keď som sa pri jednom cviku zaprela na pravú ruku, pocítila som ostrú bolesť. A tu už nebolo niečo v poriadku. Preto som v piatok po niekoľkých týždňoch cvičila len 35minút.
Rada sledujem blogy o zdravom životnom štýle a natrafila som na článok o pretrénovaní. Čo asi som sa dozvedela?
Je potrebné dopriať telu odpočinok min. 1x do týždňa, aby si svaly mali možnosť oddýchnuť, inak dôjde k pretrénovaniu, ktoré môže sprevádzať stres, nervozita, bolesť kĺbov, zápal šliach a u žien poruchu alebo vynechanie menštruácie.
Spomenula som, že mi dva týždne meškali ženské? A to ich mávam vždy načas.
Dievčatá, týmto článkom som Vám chcela len povedať- ak máte podobný cieľ ako ja, buďte trpezlivé. A hlavne- nebojte sa dopriať si jedlo také, ktoré Vášmu telu dodá dostatok využiteľnej energie. Všetko má svoj čas, tak svoje telo zbytočne neničte, práve naopak- starajte sa oň. :)

Kam dál