"If you can dream it, you can do it." -Walt Disney

2. října 2011 v 12:30 | Petra |  Diary
Zdá sa mi to, alebo naozaj za včerajší deň tento blog navštívilo 5 ľudí?
Celkom ma to teší, síce som bola predtým zvyknutá na takú stovku, ale je to predsa nový začiatok. ;)

Musím sa ešte doučiť britsko-americkú literatúru, konkrétne Greek Mythology na dve strany
a stredovek z UKL (umenie a kultúra).
Asi si myslíte, že som dobre trafená, keď som šla na školu so 16 hodinami angličtiny týždenne, ale mňa to baví. :)
Plus, nemám biológiu,geografiu, chémiu ani históriu.
Budem ju mať budúci rok...po anglicky. :D
Učila som sa do pol druhej rána, minulý týždeň rovnako. :D Za chvíľu mi to začne liezť na mozog. :D

Cítim sa tak trochu zvláštne, pretože som znovu zadobre s tým mojim "objavom" a zároveň neviem, či by nebolo lepšie ostať v pozícii sklamanej a úplne s tým celým seknúť.
Ale keď to sa proste nedá.
Vlastne, všetko sa dá, len treba chcieť.
A ja NECHCEM.
Čo sa týka nadpisu, je to vlastne moje životné motto.
Ale keď sa mi začína dariť, vychádzať, o chvíľu sa niečo iné zničí.
Potom sa už nikomu nechce veriť, že sa mu podarí dosiahnuť niečo, po čom túži už tak dlho a stále sa nič nedeje.
Všetci mi hovoria, že som optimistická a stále sa usmievam.
Ale možno je to len dôvod, aby som zakryla, čo ma trápi.

Kľudne by som ostala ešte zopár dní doma, asi prvýkrát sa mi nechce ísť na internát.
Spočiatku to bolo asi to oduševnenie, ako býva na začiatku šk. roka, ale teraz som unavená, rozhodená a najradšej by som strávila ešte pár dní v našom dome.
Dá sa povedať, že je to ako z nejakého amerického filmu.
Sedíme na chodbe, kamarát hrá na gitare a my spievame,
je tam niekoľko poriadne pekných chalanov, ale jeden je zadaný, ďalší vypadá, že bude a ten tretí má dosť veľké ego.
Je tam typické afektované dievča, ktoré ale poznám lepšie, ako by mohla tušiť.
Zábava, hádky, smiech, plač...tak to chodí.
A stredná je dosť veľký skok, čo sa týka prechodu z ôsmeho ročníka.
Stále si zvykám na profesorov (aj keď sú len učitelia), na naše zvonenie formou pesničiek od svetových hviezd alebo aj tých slovenských, na to, že nikto vás tam tak nekontroluje a prakticky je na vás, či chcete niečo vedieť alebo nie.
Zvykám si na to, že ešte som v škole len mesiac a už mám zakladač plný papierov s úlohami a učivami...

To mi pripomenulo, že sa fakt musím ísť učiť. :-*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ilma Ilma | E-mail | Web | 29. října 2011 v 0:41 | Reagovat

Nenechej se odradit návštěvností, ta se vždycky postupem času zvyšuje..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama