Náladová

27. října 2011 v 17:25 | Petra |  Diary

Konečne som doma. Z mobilu sa mi nedalo zverejniť článok, takže som sa nemala ako ozvať. Vlastne, poriadne ani nebol čas. V pondelok to bolo ešte celkom prijateľné, ale v utorok sme mali v škole bažantský a po ňom (chvíľu) zábavu, v stredu som sa musela učiť Intro to Science (žiadne otázky, ten predmet je proste vražda).

Posledné dni boli...zvláštne. Iným slovom to definovať neviem, neustále zmeny nálad, škola,škola, škola. Keď si spomeniem, že sa musím učiť 5 strán zo slovenčiny (nechcite ani počuť tie pojmy, ktoré musím vedieť), hydrológiu na Intro (už geomorfológia dáva zabrať- Intro je po anglicky),skratky na anglické písanie- dve strany, počítateľné, nepočítateľné a niekedy počítateľné a niekedy nepočítateľné podstatné mená na anglickú gramatiku, stredovekú literatúru z Britsko- americkej literatúry... už sa mi to ani nechce menovať, proste si len na to spomeniem a rozbolí ma hlava.
Vlastne ani neviem, čo presne chcem napísať. Mám v hlave nesúvislú spleť myšlienok. Keby ste mi tam nazreli, asi by ste tam našli takéto "slová" : rodina, priatelia,radosť, strach, škola,on, sklamanie, zmätok,internát, šanca, niečo ako priatelia, smútok...
Je to dosť zvláštne však? Moja nálada sa mení rekordne rýchlo. Ešte pred desiatimi minútami som sa usmievala na všetky strany. Čo sa vlastne deje? Nevládzem.
Snažím sa podávať čo najlepší výkon v škole, čo sa mi zatiaľ darí, lebo mám samé jednotky, vyhovieť absolútne každému..a asi tu je ten problém. Vyhovieť každému sa nedá. Nie tak, aby som vyhovela aj mne.
Chcela by som sa zbaviť svojich tínedžerských "komplexov" a byť úplne bezstarostná. Možno vtedy by vychádzalo viac vecí. Nechcem stále rozmýšľať nad tým ako vyzerám, chcem byť spokojná sama so sebou. Občas si pripadám, že sa neustále za niečím naháňam, ale neviem za čím. A keď to konečne zistím, všetko sa zosype.
Bolí ma hlava, klipkajú mi oči- ako každý deň. Možno je to len nezvyk po prázdninách, a možno sa to nezdá, ale stredná škola je skok.

Keď sa pozriem okolo seba, snažím sa odhadnúť ľudí.
Vidím mladé páriky, starších ľudí, rodičov s deťmi, tínedžerov atď. Rozmýšľam, ktorí sú mi podobní (po povahovej stránke) a ktorí sú naopak iní.
Nie som typ človeka, ktorý by dával príliš najavo smútok. Za tento mesiac som kvôli svojim "teen" problémom neplakala pred nikým. Jasné, každý človek má v sebe istý pud, že chce, aby ho ostatní ľutovali. Ale nie som ako jedna moja kamarátka, ktorá sa pred všetkými hystericky rozplače minimálne raz za deň, kričí, a nakoniec vyjde najavo, že jej rodičia povedali, že sa má začať učiť, alebo že jej neodpísal chalan, ktorého chce.
Mne sa v poslednej dobe udialo toľko strašných vecí (oveľa horších ako provblémy s chalanom-to by musel byť), ale nikto ma nevidel sa sťažovať. Prečo? Nechcem zaťažovať druhých. Radšej budem písať na tento blog, všetko zo seba dostanem a poviem to len rodine. Prečo zbytočne veriť teoreticky cudzím ľuďom? Teraz, keď som v novom prostredí, nemám poňatia, komu môžem veriť. Našla som si kopu priateľov, ale po dvoch mesiacoch predsa nemôžte vedieť, kto si čo nechá pre seba. Nemôžem byť predsa stále s jednou kamarátkou, aj keď mám občas pocit, že sa urazí, keď budem s niekým iným. Nie sme predsa deti, ale ako to vysvetliť?! Aspoň, že sa nachádzam pri odomňa vekovo staršej skupine ľudí, ktorí nerobia haló z toho, že som sa dosť skamarátila so spolužiakom- na základke by to bolo: "Oni spolu niečo majú!!!"
Svet je divný. Všetko nejak upadá, ľudia si nemôžu byť ničím istí.
Ocino sa stretol s jedným známym, ktorý vlastní pizzeriu. Rozprával mu, že nedávno za ním prišiel bezdomovec. Nebol neslušný, ani moc špinavý. Len si kľakol na kolená a povedal: "Prosím vás, dajte sa mi najesť, lebo umriem od hladu."
Samozrejme, že mu pomohol. Pretože to nebol jeden z tých bezdomovcov, čo by vypýtal peniaze a minul ich na alkohol a cigarety.
A povedzte mi, kto je v dnešnej dobe absolútne šťastný?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lýla lýla | Web | 27. října 2011 v 19:02 | Reagovat

Já taky přestávám věřit v upřímnou lásku. Já vlastně myslím, že lidi používají to slovo "láska", i když neznají jeho pravý smysl. Všechno nazvou láskou, ale to, co cítí láska rozhodně není. Většinou jsou to jenom hormony a většinou lásku nazývají jenom to, že s někým chtějí chodit, nebo kluci to používají, aby se mohli se svou holkou vyspat.. Jsem zklamaná z dnešního světa a říkám si, že možná, že je fajne, že mě nikdo nechce, protože rozhodně bych nechtěla s někým být jenom, aby se pak se mnou ten kluk vyspal. Smutné.

2 Victoria Victoria | 28. října 2011 v 12:25 | Reagovat

BUDE NEJLEPŠÍ DEN TVÉHO ŽIVOTA.
        POKUD JSI TOHLE ZAČAL/A ČÍST MUSÍŠ UDĚLAT TOHLE:
        1. řekni své jméno 10×
        2. řekni jméno své matky 5×
        3. řekni jméno své lásky 3×
        ... ... ... 4. pošli to 20 tvejm kamarádům/kám
        Když to uděláš,tvá láska tě v nejbližší pátek políbí.
        Když tohle přečteš
        a nepošleš to,budeš mít velkou
        smůlu. Pošli to 20 lidem do 143
        minut.Když budeš hotov/a stiskni
        klávesu F6 a jméno tvé lásky se
        objeví velkými písmeny na obrazovce
        ..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama