Brick By Boring Brick, 5.časť- Sick of You

25. prosince 2011 v 14:37 | Petra |  Brick By Boring Brick
"Sick of You"


Atmosféra večer na pláži bola veselá. Horel oheň, ozýval sa smiech mladých ľudí a nekonečný prúd množstva rozhovorov. Prišla som krátko po začiatku dúfajúc, že znovu neschytám nejaké pripomienky na moje oblečenie, postavu, vlasy, hocičo. No napodiv, mala som skvelú náladu, a tak som sa sama pre seba rozhodla, že mi ju nikto a nič neskazí.
V dave ľudí som nevidela žiadnu moju kamarátku, tak som pokračovala v ceste trochu ďalej. Zbadala som len Mitchela.
"Ahoj, Mitchel. Nevidel si baby?" opýtala som sa ho a obzerala sa pri tom naokolo.
Pokrútil hlavou. "Videl som tu iba Hannah, ostatné ešte asi nedorazili." pokrčil plecami.
Jenn som si nikde nevšimla, no hádam sa nejako stretneme.
"Počuj, ty si náhodou nezazrela Matta? Už tu dávno mal byť." pozrel na svoje strieborné hodinky značky Rolex.
"Nie,"odvetila som,"dnes všetci meškajú."
"Nazdar, Mitchel!" ozvalo sa za mnou ,znejúc až zvláštne príťažlivo. Taký druh hlasu, pri ktorom máte chuť zatvoriť oči a počúvať.
Otočila som sa za tým sympatickým chlapčenským hlasom. Moje srdce od prekvapenia skoro vynechalo úder, keď som zbadala toho nového neznámeho.
"Čauko! Tak čo, už si sa medzi nami zorientoval? Baby máme vážne pekné."smial sa Mitchel.
"To vidím."odvetil mu pozerajúc na mňa, pričom sa mu kútiky úst jemne nadvihli. V tejto chvíli by som mohla odprisahať, že niekoho takého som ešte nevidela.
Stála som tam ako zhypnotizovaná opätujúc jeho pohľad.
"Ozaj, toto je Daniella, kamoška mojej baby." predstavil ma Mitchel po chvíli.
"Michael, teší ma." podal mi ruku a usmial sa.
"Nápodobne." prijala som jeho dlaň.
A potom nastala taká tá divná chvíľa, ako býva vo filmoch. Nikdy som netušila, že sa to môže naozaj stať. Pri dotyku jeho ruky s mojou som pocítila niečo zvláštne. Na pár sekúnd sme sa len potichu pozerali jeden druhému do očí.
"Ach, Dan, tu si!" zjavila sa za mnou Hannah. Okamžite som sa k nej otočila, aby ma ešte nezačala upodozrievať, čo tu robím.
"Poď, ideme k ohňu. Už tam budú aj ostatní." potiahla ma za ruku.
Ospravedlňujúco som sa usmiala na chalanov a nasledovala Hannah.
"Tak snáď neskôr!" zakričal ešte Michael. Potešilo ma to.
Moja kamarátka bola tak nadšená z ohňa, že si ani nevšimla, s kým som sa rozprávala.
Boli tam už všetky moje kamarátky, po chvíli prišli aj ich chlapci. Znova som sa cítila tak trochu smutne kvôli tomu, že som jediná z nich nezadaná. Občas človek potrebuje niekoho, o koho sa môže oprieť.
Zdvihla som pohľad od farebných paprskov horiaceho ohňa a pozrela sa rovno oproti. Stál tam Michael s nejakými ďalšími chalanmi. Kývol hlavou a usmial sa.
Katherine si myslela, že to bolo na ňu, tak mu začala horlivo kývať.
Odrazu ma tak trochu prepadla neistota, že som len jedna z mnohých, ktoré sa nechali ohúriť. Veď ho ani nepoznám. Možno je hlúpy, sebestredný a ide mu iba o jedno. Taká je väčšina.
"Ako môžu jesť niečo tak nezdravé?!" rozhorčovala sa Hannah a Jennifer len pohoršene krútila hlavou. Neviem, či to bolo kvôli tým špekačkám, ktoré jedlo zopár ľudí, alebo kvôli tomu, že Hannah to rieši.
Nemala som chuť počúvať tieto ich narcistické reči. Bolo mi z toho zle. To vážne nechápu, že život nie je len o mejkape, oblečení a postave? Je to o smiechu, krásnych zážitkoch a láske...
Radšej som sa nenápadne vytratila poprechádzať sa po pláži. Nepotrebovala som na to viac dôvodov, jeden (že ma znechutilo ich správanie) mi bohato stačil. Počas neplánovanej prechádzky som rozmýšľala, či by nebolo lepšie ísť domov, ako tu samotárčiť pri oceáne.
"Ani teba to nebaví?" ozvalo sa niekde za mojím chrbtom, tipujem, že celkom blízko. Hneď som vedela, kto to je. No ako to, že som ho spočiatku nepočula kráčať za mnou?
Otočila som sa a zavrtela hlavou. Mal pravdu. Vôbec ma to nebavilo, práve naopak.
"Ja... asi som si tam nevybrala práve najvhodnejšiu spoločnosť."povedala som neisto, rozmýšľajúc, či nezrádzam svoje kamarátky. Čoraz viac sa ma zmocňoval pocit zúfalstva, že neviem, kam sa rútim. Akoby som nemala žiadnych skutočných priateľov, len umelých, bezcitných robotov.
"Ak by ti to nevadilo, tu ti môžem robiť spoločnosť ja."navrhol s letmým úsmevom, pričom odhalil jeho žiarivo biele zuby.
Bez akejkoľvek odpovede som si sadla do piesku a nechala ho, aby si prisadol.
"Len mi sľúb jednu vec,"otočila som sa náhle k nemu,"nebudeme sa baviť o mejkape, parfumoch ani kreditných kartách, že nie?"
Rozosmialo ho to. "To ti s kľudným svedomím môžem sľúbiť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama