Brick By Boring Brick, 6.časť- Different

1. ledna 2012 v 23:31 | Petra |  Brick By Boring Brick
"Different"
Prajem Šťastný Nový Rok! (:

Ticho sme vedľa sedeli pozorujúc more a občas na seba nenápadne mrkli.
Po chvíľke sa na mňa otočil, čím ma donútil pozrieť mu priamo do očí.
"Ty k nim nepatríš," povedal skôr, než som sa ho stihla niečo opýtať," si iná."
Nervózne som sa pomrvila na mieste, kde som sedela. "Ako to môžeš vedieť? Nepoznáš ma."
"Keď si stála pri ohni so svojimi kamarátkami, vypadala si nešťastne." skonštatoval.
Akoby som v kútiku srdca pocítila úľavu, že si ma konečne niekto všimol. Niekto, od koho by som to naozaj nečakala.
Po krátkej odmlke som sa snažila vysvetliť mu to: "Ani neviem, ako som sa pri nich ocitla. Vieš, predtým som si nepripadala dosť dobrá..."
" Nie si dosť dobrá," prerušil ma a krútil hlavou," ale príliš dobrá."
Venovala som mu krátky pohľad s vďačným úsmevom a potom radšej sklopila pohľad na zlatistý piesok.
V momente, keď sa chystal niečo povedať, ozvalo sa melodické zvonenie môjho mobilu.
Bola to Katherine.
Keby vedela, s kým tu práve teraz sedím, ani náhodou by mi to neprospelo. "Prepáč," povedala som Michaelovi ticho a zrušila hovor," budem musieť ísť."
Hľadel na mňa doslova s otáznikmi v očiach, ale akoby nevedel odhadnúť, či mu k tomu niečo poviem.
"Nepýtaj sa, prosím." zastavila som ho skôr, než niečo vyslovil.
Pochopene prikývol a usmial sa. Pomaly som sa pozbierala a naznačila mu, aby sa vrátil späť k ostatným.
"Ty tam už nejdeš?" spýtal sa. Potom sa zarazil a povedal: "Chápem. Nepýtať sa."
Zasmiala som sa pre odľahčenie atmosféry. "Táto otázka je v pohode. Nie, už tam nepôjdem."
"A keby som ťa prehovoril?" tak trochu ma zhypnotizoval svojimi tmavomodrými očami. Keby všetko nebolo tak zamotané, nemusel by ma ani presviedčať.
"Nemôžem. Prepáč." skleslo som odvetila. Mlčky prikývol jemne sa dotkol zápästia mojej ruky. Bol to dotyk tak nebadaný, že keby som tu nebola s Michaelom, ale s niekým iným, ani by som si to nevšimla. No teraz som zacítila, akoby miesto, kde sa jeho ruka dotkla s mojou, takmer zahorelo.
"Uvidíme sa v škole." povedal tlmene. Zdal sa mi tak trochu sklamaný.
Vtedy sa môj mobil rozzvonil znovu. Trhlo ma odskočila som ďalej od Michaela. Predtým som si ani neuvedomovala tú blízkosť.
"Uvidíme. Ahoj a... ďakujem." rozlúčila som sa s ním.
Zrazu nastal ten divný moment, keď som nevedela, či sa naňho usmiať, objať ho, alebo by som mala radšej čo najrýchlejšie zutekať.
Otočila som sa a náhlivým krokom som odchádzala z pláže a cestou vytáčala číslo na šoféra.
"Ja ďakujem!" počula som ešte Michaelov hlas.
Sama pre seba som sa usmiala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama