Září 2012

This could really be a good life...

29. září 2012 v 11:13 | Petra |  Diary
Som vôbec stále na tom zaostalom Slovensku?
Pretože po prvýkrát sa tak necítim. A to práve vďaka mojej novej (nezľaknite sa) škole!
Veľa z Vás sa ma pýtalo, kam to vlastne chodím, že si ju tak neviem vynachváliť a prepáčte, že som Vám nikomu na otázku tohto typu neodpovedala, no rada by som si zachovala úplnú anonymitu. :) Možno sa raz odpovede všetci dočkáte.
Keď to celé porovnám so základkou a predošlým bilingválnym, nestačím sa diviť. Máme najlepšieho matikára na svete. Perfektných lektorov. Priateľských starších žiakov.
Fakt som ešte nezažila, aby si ma všimli dvaja o dva roky starší žiaci ako čakám na vlak a zavolali ma so sebou iba preto, že som prváčka na ich škole. Ani, aby pre nás tretiaci robili chatu, kde sa natrepe takmer celá škola, len preto, že nás chcú prijať medzi seba. Nečakala som, že sa so mnou príde zoznámiť štvrták len kvôli tomu, že stojím na chodbe. A že budem mávať imatrikulačný program iba preto, že tretiakom sa ho chce robiť.
Nový život je určite to správne slovné spojenie.
Jasné, máme hory učenia. Sú na nás vysoké nároky. Ale ako môj spolužiak povedal: "Tá škola je párty."
Zažili ste už, že by sa skoro každý vyslovene TEŠIL do školy? Tu to tak je.
Nevravím, že tu sú iba samé plusy a absolútne žiadne hádky, a aférky. Ale to k tomu patrí. A občas sa na tom dá celkom dobre pobaviť. ;)

Báseň: ---

26. září 2012 v 21:14 | Petra |  Úvahy
Takto večer je písať báseň ťažké,
skoro tak, ako chytiť krídla vážke.
Rozmýšľam, až sa hory zelenajú,
aspoň tú dvojku nech mi za to dajú.

Takto to vyzerá, keď Vás sylabický veršový systém absolútne nebaví, no úloha z literatúry nepustí. Nudné, nudné, nudné, no chcela som sa podeliť o nejaký neinšpiratívny kúsok z mojej zbierky.
Stay yourselves.

THURSDAY

20. září 2012 v 17:12 | Petra |  Diary

BATTERY LOW.
Pre spáča ako som ja je ťažké každý deň v týždni vstávať o šiestej (a v utorky o 5:15). Mala by som sa zase vrátiť ku svojmu kávičkovému rituálu, inak zajtra cez vyučovanie zaspím. Napriek tomu sa do tej školy každý deň teším (a hoci viem,ako to znie, nie som v tom sama!), dokonca aj keď sa teraz musím pozerať na jedného chlapca, čo ma nedávno balil, ako objíma moju spolužiačku. Presne tak.
Balia Vás, potom Vás zavolajú von, príde ďalšia, oni sa na Vás vykašlú a začnú s ňou chodiť.
CHLAPI.
Po novom je zo mňa feministka, a hoci som to plánovala už nastálo, neviem, kedy sa to zase zvrtne a ja sa budem kvôli nejakému členovi mužskej rasy hrať na fontánu.
Zniem skepticky?
You don't say!!!

Aby som aspoň trochu dala znať, že ma ešte stále nezavreli do blázinca, ozývam sa Vám. Stále žijem, mám sa skvelo. A čo Vy?

ZMENA

14. září 2012 v 19:32 | Petra |  Diary
Zistila som jednu veľmi dôležitú vec, s ktorou sa s Vami musím podeliť.
Mám nový život. Presne taký, ako som vždy chcela, a to práve vďaka novej škole, ktorú doslova MILUJEM. Veľmi zvláštne vyjadrenie, ja viem. Ale keby ste sa opýtali ktoréhokoľvek študenta, dozvedeli by ste sa to isté.
Ono to totiž nie je len o učení. Vyhovuje mi, že sa všetko učí anglicky, že máme plno mimoškolských aktivít, vlastný grass, kde trávime obedňajšie prestávky, samovzdelávacie centrum,knižnicu, perfektných profesorov, kolektív a priatelenie sa aj so staršími žiakmi, ktorí nás neberú ako krpcov, práve naopak...
Aby som prešla k hlavnej pointe tohto článku...

Blog už nebude tak aktívny, ako kedysi.

Zmení sa poväčšine na denníčkovú osobnú stránku, kde budem písať, keď budem chuť a čas (ktorého je fakt málo).
Sú na to dva dôvody:
  1. Začala som si KONEČNE užívať život.
  2. Pri mojej škole už nebudem tak stíhať.
Články rozhodne nebudú pribúdať každý deň. Obiehanie taktiež veľmi klesne.
Všetkým affs odkazujem, aby urobili, čo uznajú za vhodné. Môžu sa rozhodnúť buď si ma vymazať, alebo- ak chcú naďalej čítať o mojom živote- ponechať si ma v spriatelených blogoch.

Tento blog (ktorý onedlho bude oslavovať svoj prvý rok) pôvodne pozostával z nezávislých zápiskov jedného dievčaťa, často nespokojného so životom a s nulovým sebavedomím. Teraz sa znovu vrátim k denníkovým článkom, no už ich bude písať dievča s väčšou sebaistotou a pozitívnym naladením.

Poprosím affs, aby sa k môjmu oznamu vyjadrili do komentárov.

Another apology

9. září 2012 v 15:37 | Petra |  Diary
Ospravedlňujem sa všetkým affs, že som cez týždeň absolútne neobiehala.
No nastúpila som na novú strednú školu, kvôli ktorej bývam u starkých a oni mali pokazený internet. Navyše, domov som chodila tak okolo šiestej/siedmej večer a vtedy už človek nemá po ubehanom dni energiu tráviť čas nad internetom.

Ako sa Vám darí zatiaľ v škole? Som zvedavá hlavne na tých, ktorí teraz nastúpili na strednú školu, tak sa určite so mnou poďeľte v komentároch o Vaše dojmy a zážitky.
Tie moje sú úplne perfektné. Lepšiu školu som si istotne ani nemohla vybrať. Najviac sa mi páči, že sa nerieši kto je aká trieda. Má britský školský systém, takže čoskoro budem mávať aj každú hodinu s dakým iným. Našla som si super partiu, chlapcov tam máme teda pekných a jednému sa dokonca vraj páčim. No, uvidíme, čo z toho bude. ;)

Včera som bola na sesterničkinej svadbe. Bolo to super, znova som sa vybláznila, vyspievala, vytancovala a ešte si aj pokecala s pekným DJ-om, čo sa podobá na Enriqueho Iglesiasa. :D Roztápala som sa nad ním až do rána, ale čo už. Teraz sa Vás chystám obehnúť a potom tu zrejme pribudne dôležitý oznam.

Mint Trend

6. září 2012 v 13:00 | Petra
V súčasnosti sa tento odtieň modrej vyskytuje v čoraz väčšom množstve. Táto mentolová farba pôsobí chladne, no zároveň hravo a s podobnými pastelovými farbami tvorí skvelú kombináciu.
Pre tých menej odvážnych, čo nechcú príliš pútať pozornosť odporúčam skombinovať mentolovú s neutrálnymi farbami, napríklad bielou, béžovou a čiernou. Pútať pozornosť však budú aj tak, pretože mentolová medzi ostatnými vynikne.
Pokiaľ máte radi veselé farby, smelo do toho! Pozor však,aby ste na ulicu nevyšli ako klaun, skúste sa spýtať na názor nejakého vášho vrstevníka. :)
Čo hovoríte na túto populárnu farbu? Vlastníte v nej nejaké kusy oblečenia? :)

Demi Lovato obeťou posmechu

4. září 2012 v 12:00 | Petra |  Celebs
Ľudia niekedy vedia byť hrozní. Fakt krutí. Neuvedomujú si svoje správanie a je im jedno, ako moc môžu ublížiť ostatným.
V tomto článku chcem reagovať hlavne na nedávnu "udalosť". Demi Lovato mala narodeniny, mnoho fanúšikov jej prialo všetko najlepšie, veľa inšpirácie, sily a chuti do života. Mala totiž veľké problémy, z ktorých sa jej, našťastie, podarilo dostať a ona sa opäť vrátila na scénu ako usmievavá žena. Prešla však aj zmenami, čo sa niektorým nepáčilo.
Na sociálnej sieti twitter sa zrodil trend (tag, ktorý si užívatelia pridávajú do statusov) s názvom "HappyBirthdayFatWhore" (prekl.: všetko najlepšie tučná štetka).
Povedzte mi, AKO niekto dokáže byť tak odporný, aby takto urazil človeka? Osobu, ktorá mala poruchu príjmu potravy, pretože chcela byť chudšia, dala sa dokopy a je z nej krásna žena? Celebritu s prenádherným hlasom, čo spieva povzbudivé piesne?
Ako fanúšik Demi Lovato som naozaj znechutená primitivizmom dnešných ľudí. Dúfam, že si z toho Demi nič nerobila, hoci všetci vieme, že to nie je ani náhodou jednoduché.

The Hills High, 7.časť- Mean Teacher

3. září 2012 v 12:00 | Petra
Zase raz ste ma potešili, tak mám pre Vás nový diel. :)

Jdeme dál / Ideme ďalej

1. září 2012 v 10:07 | Petra |  Random
Téma týždňa (hoci na ňu píšem článok až v sobotu) sa mi veľmi zapáčila a určite nie som jediná.
Každý z nás, bez ohľadu na vek, už niekedy musel nechať ísť niečo alebo dokonca niekoho, a sám ísť ďalej.Väčšinou sa to spája s veľmi bolestivým zážitkom z odchodu. Môže to byť sťahovanie/ zmena prostredia, úmrtie, rozchod či svojvoľné rozhodnutie opustiť niekoho, kto nám ubližuje. Vtedy naozaj musíme ísť ďalej.
Momentálne som citlivá hlavne na to, že kvôli zdravotnému stavu sme museli známym podarovať môjho psíka Maxa. Vždy sa snažím nad tým nerozmýšľať, pretože sa mi ihneď hrnú slzy do očí. Mali sme ho asi štyri roky už od malého šteniatka, na takéhoto kamaráta sa nedá zabudnúť. Chýba mi, ale radšej to potláčam. Keď sme ho museli dať preč, povedala som si, že až do dospelosti nechcem mať žiadneho psa. Viem, že teraz sa má veľmi dobre, môže si behať vo veľkej záhrade a dome, no mala som pocit, akoby som ho zradila. Nedokázala som ho tam ani len ísť s našimi zaniesť, lebo by som plakala. Ale uistili ma, že sa tam bude mať naozaj skvele, lepšie, ako tu, kde musel byť skoro stále iba v chodbe, pretože som neustále bývala chorá. A tak obaja ideme ďalej...
Máte aj vy nejaké skúsenosti týkajúce sa témy "Ideme ďalej..." ? Poďeľte sa so mnou v komentároch.