Květen 2013

Najvysmiatejších 12 dní

18. května 2013 v 19:40 | Petra |  Diary
Hello!
Uráčilo sa mi ozvať, a to (samozrejme) so samými chválami a článkom plným ospevovania môjho vlastného života. Ako som veľakrát spomínala, to je ten dôvod, prečo tu chodím dosť málo.
Užívam si život.
Aby som bola presnejšia a nekecala tu len tak do vetra, strávila som takmer dva týždne na cestách so svojimi najstrelenejšími priateľmi a to hlavne (tududuuuum, fanfáry!) v Anglicku!
Celý náš zájazd nemal ani jednu vážnu chybičku (okej, možno keby som nebola tri dni chorá ako vrana, ale to mne nebráni užívať si to) a nikomu sa odtiaľ nechcelo odísť.
Odchádzali sme 28. apríla v nedeľu večer, prvú noc sme strávili v autobuse (a že to nebola nuda :D) a ráno sme dorazili do parížskeho Disneylandu, kde sme pobehovali až do ôsmej večera. Človek by si myslel, že aj kolotoče budú detské, ale našlo sa tam veľa atrakcií pre odvážnych, a to bol práve dôvod, prečo sa mi už od doobedia žalúdok triasol ako splašený. Doniesla som si odtiaľ pekný suvenír- ceruzku v tvare Mickey Mousa (bez fotky si to asi moc nepredstavíte :D). Pravdupovediac, Disney hračky už nie sú pre mňa, tak som zhrabla ceruzku, nech mám pamiatku, že som tam vôbec bola, ale spomienok je teda až-až.
Po veľkolepom zážitku v Disney Parku (počúvať tú rozprávkovú hudbu jedenásť hodín človeka poznačí) sme sa znovu nasáčkovali do dvoch autobusov. Naša partia sedela pokope, takže spokojnosť s miestami bola maximálna, snáď len profesorky ľutovali, že sme práve v ich autobuse. :D Ďalšia dolámaná noc, počas ktorej už začínalo nadávanie na nepohodlný spánok a ráno sme sa vyskladali zase von- Stonehenge. Vietor bol nenormálny, Angličania oblečení ako na pláži v Malibu, len my zababušení v dekách sme čakali, kedy sa zase budeme môcť vrátiť do ozajstného tepla, hoci to bol už po dvoch nociach nenávidený autobus.

Aby nám profesori nedali s výletmi tak skoro pokoj, ďalšia zastávka bol zábavný park Butlin's, kde sme ocenili hlavne sprchu vo vodnom svete. Nemusím spomínať, že ma chalani zase nahovorili na kadejaké tobogány a tak som sa po chvíli cítila ako špongia. :D
Vonku sme si celá naša partia vyskúšali aj autíčka, kde nám malé deti skoro spôsobili otras mozgu (a všemožné iné otrasy), trochu sa poflákali naokolo, a zase sa vrátili do nášho prechodného bydliska-autobusu.
Netrvalo dlho, a konečne sme sa ocitli v mestečku Barnstaple, miesta nášho pobytu. Rozišli sme sa do hosťujúcich rodín, my s M sme boli veľmi spokojné. :) Jediný problém bolo enormné množstvo stravy, hlavne tie dezerty za večerou.
"Boys don't like skinny girls. You're still skinny, so we have to fat you up!"
"Don't worry, Primark still sells size sixteen!"
Vďaka, Ernie, veľká vďaka.
Vykrmujte dievča posadnuté svojou postavou, čo má výčitky aj z keksu navyše a každý deň si neodpustí cvičenie.
Tie dva týždne som cvičiť nemala kedy + ma host rodinka ešte pekne vypchávala. Viete si predstaviť tie nervy prvé dni? :D
Ale nemienila som si to nechať pokaziť svojimi komplexami. Chodili sme do školy, na výlety, nakupovali, smiali sa, prechádzali, speakovali, kávičkovali (dobre, dobre, to len ja mám úchylku na Starbucks, ale moji kamaráti nemajú k tomu ďaleko!), vyčistili kreditky (eeeeehm), spoznali nové miesta, ľudí...
A cestou späť sa zastavili na celý deň v Londýne, prešli pamiatky, dom hrôzy, dom voskových figurín, vozili sa metrom, zmokli, najedli sa a snažili sa nepôsobiť ako z filmu Odviate Vetrom. :D
Ak by som mala dať tejto skúsenosti známku v škále od 1 do 10...bola by to miliarda. ;)